Keď vstupujeme do prvej fázy spánku, dostávame sa do veľmi hlbokého stavu nevedomia. Po určitom čase začíname sní­vať, ale nevieme, či je to sen, či skutočnosť. Vieme to až pri prebudení. . Väčšina ľudí v tomto stave stráca vedomie, aby ho získala približne po troch dňoch (tajné duchovné spoločenstvá učia, že zvlášť „k hmote pripútané duše" spia oveľa dlhšie). Fáza prebudenia zo sna zodpovedá fáze uvedomenia si, že sme zomreli...
Ak sa naučíme kontrolovať svoje sny, svoju myseľ, ľahšie sa nám bude vyslobodzovať z tohto posmrtného stavu. Nezakúsime šokujúcu víziu barda, nepocítime utrpenie, žiaľ ani smútok. Zakúsime vízie božstiev, mandál, čistých krajín. Myseľ mŕtveho zvyčajne nerozpozná povahu objavujúcich sa vízií, preto tak ako v spánku zakúša náhle emócie a nevie ovplyvniť to, čo sa deje. „Mŕtvy" má veľmi citlivú myseľ, vedomie a mentálne telo, pomocou ktorého sa môže neuveriteľne rýchlo premiestňovať. Jeho mentálne telo môže preniknúť všetkým, môže nadväzovať kontakty s inými bytosťami, vidí svo­jich blízkych, ale nemôže sa s nimi doro­zumievať.