Postoj k životu Vám zmení natrvalo!

Dvaja muži čo boli vážne chorí a ležali v tej istej nemocničnej izbe už nejakú dobu.
Jednému z nich bolo dovolené si každý deň na hodinu sadnúť, aby mu odtiekla z pľúc nahromadená tekutina.

Jeho posteľ sa nachádzala hneď vedľa okna. Druhý muž strávil jeho celý čas ležaním iba na chrbte. Muži si spolu rozprávali aj celé hodiny. Hovorili aj svojich manželkách, domovoch, práci, o tom ako slúžili v armáde a kde všade boli a aká miesta navštívili. Moc radi spomínali na tieto krásne časy, kde boli plní energie a šťastne. Každé popoludnie, keď muž ležiaci pri okne si mohol sadnúť, strávil celý čas rozprávaním svojmu spolubývajúcemu o všetkom, čo sa dialo za oknom.

Muž na druhej posteli vďaka tejto chvíle vždy ožíval bol veľmi šťastný. Jeho svet sa rozšíril a ožil o všetku tú aktivitu a farby vonkajšieho sveta.
Za oknom sa nachádzal park s krásnym modrým jazierkom. Kačice aj labute si tu hrali na hladine. Deti púšťali svoje modely lodičiek a predháňali sa v tom, kto je lepší. Mladé zamilované páry sa prechádzali ruka v ruke uprostred záhonov kvetín hýriacimi všetkými farbami a v diaľke bola krásna silueta mesta. Kým muž sediaci pri okne všetko opisoval do najmenších detailov, muž ležiaci na opačnej strane izby mal privreté oči a predstavoval si všetku tú nádheru a celú malebnú Scenario. Ikdyž nepočul žiadne zvuky, dokázal si všetko živo predstaviť.

Dni, týždne a mesiace ubiehal strašne rýchlo. Jedného dňa prišla sestra, aby pre mužov doniesla vodu na kúpanie. V posteli pri okne však našla už len nehybné telo muža. Zomrel v pokoji počas spánku. Smutná sestra privolala ďalších zamestnancov nemocnice, aby telo odniesli. Hneď ako to bolo vhodné, ju druhý muž požiadal, či by ho nemohol presunúť na miesto pri okne. Sestra mu veľmi rada vyhovela. Po tom, ako si bola istá, že sa na novom mieste cíti v pohodlí, odišla a nechala ho samého.

Pomaly s bolesťami sa natiahol na jeden lakeť, aby prvýkrát uvidel reálny svet vonku. Bol nútený sa pomaličky natočiť, aby tam dohliadol. Čelil však prázdnej stene. Muž sa neskôr opýtal zdravotnej sestry, čo mohlo prinútiť jeho zosnulého spolubývajúceho na opis takých nádherných vecí za oknom. Sestra odpovedala, že tento muž bol slepý a nemohol nič vidieť. Ďalej povedala: Možno Vás chcel len povzbudiť.

Čo z toho vyplýva 

Existuje extrémne šťastie v robení šťastných iných ľudí, napriek vlastnej zlej situácii. Zdieľaný smútok je polovica nešťastia, ale zdieľané šťastie a radosť sa navzájom násobia. Ak sa chcete cítiť bohatí, stačí spočítať všetky veci čo máte, ktoré peniaze kúpiť nedokážu.